Po európskom finále sa teší na domáci Svetový pohár

Letnú olympiádu v Tokiu si nepripúšťa. Sústredí sa na aktuálnu sezónu, v ktorej má niekoľko cieľov.

 

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Stále len 19-ročný mikulášsky vodný slalomár Marko Mirgorodský má za sebou prvý štart v seniorskej reprezentácii. Rok 2018 bude náročný, pretože okrem Svetového pohára a svetového šampionátu pôjde aj na vrcholové preteky v mládežníckej kategórii.

Ste majstrom sveta v kategórii juniorov aj do 23 rokov. Do seniorskej reprezentácie ste sa prebojovali prvý raz. Je rozdiel medzi kategóriami veľký?
– Medzi seniormi je to omnoho ťažšie. Na štarte je veľa ľudí, ktorí majú šancu na medailu. Do 23 rokov to tiež nie je jednoduché, ale vybojovať si umiestnenie na Európe medzi mužmi je náročné. Každé miesto stojí obrovské úsilie, štartovné pole je vyrovnané. Zistil som, ako som na tom v porovnaní so svetom. Európska špička je minimálne v našej kategórii svetová, keďže medzi singlkanoistov pribudne na svete len Američan.

Pri premiére ste hneď vyjazdil finále. Mierili ste takto vysoko?
– Som veľmi rád, že sa finále podarilo. Chcel som sa tam dostať, ale vedel som, že to bude náročná úloha. Okrem konkurencie bola ťažká aj trať. Uvidíme, ako to pôjde ďalej.

Každé preteky v Prahe patria medzi najlepšie v celom kalendári. Ako ste vnímali šampionát?
– Kanál v Prahe je super, jazdí sa mi tam dobre. Poznáme ho, keďže každý rok na jeseň tam chodíme na sústredenia. Tento rok postavili fyzicky náročnú trať proti vode, človek sa napádloval. Čo je na pražských pretekoch super, sú diváci. Aj keď nie sme Česi, povzbudzujú nás. Prišli aj slovenskí fanúšikovia. Pretekať v Tróji bola zase paráda.

Do reprezentácie sa dostali traja mikulášski kanoisti. Legendy vodného slalomu Michala Martikána a Alexandra Slafkovského ste namiesto Mateja Beňuša doplnili vy.
– Je to skvelé, že sme všetci z Mikuláša. Ťažko povedať, čím to je, možno tatranským vzduchom. Máme tu vyhovujúce zázemie. Kanál je fajn, aj keď by sa mu zišla renovácia. Keď je dosť vody, vieme tu dobre odtrénovať a pripraviť sa na najväčšie preteky.

Prvý seniorský šampionát vám priniesol aj cenný kov. Jedinú slovenskú medailu ste vyjazdili práve vy traja v hliadkach. Neboli ste pred jazdou v strese?
– Hneď po pretekoch som hovoril, že Mišovi a Sašovi som to nechcel pokaziť. Predsa som z nich najmenej skúsený. Išli sme spolu prvý raz a bolo to fajn. Síce som spravil chybu a zaknihoval ťuk, ktorý nás stál zlato. To ma trošku mrzí...

V tom momente ste zachránili rozhodujúcu kombináciu. Vyzeralo to, že bránku nestihnete.
– Áno, myslel som, že sa budem vracať. Ustál som to len s dotykom. Prvá seniorská medaila teší. Rád by som rozšíril túto zbierku.

Neupokojovali vás skúsenejší kolegovia pred štartom?
– Nebol som vystresovaný v tomto slova-zmysle. Bavili sme sa o tom, ako pôjdeme. Chcel som ísť svoju ideálnu jazdu, ktorá vyšlo na jedno zaváhanie. S tým, čo sa nám podarilo, som spokojný.

Už o necelé dva týždne odštartuje seriál Svetového pohára. Začína sa doma. Bude domáce prostredie väčšou motiváciou zájsť výsledok?
– Doma sa chce človek vždy ukázať v čo najlepšom svetle. Predsa sa u nás zíde celá svetová špička, štartovať bude aj Maťo Beňuš. Patrí medzi špičku, má medailu z olympiády a šance na slovenskú medailu budú vysoké. Ja môžem odjazdiť dobré jazdy na sto percent a verím, že to bude stačiť aj na kvalitný výsledok. Verím, že príde čo najviac ľudí. Atmosféra spraví veľa. Hlavne v spodnej časti, kde máme tuhé ruky, nás vedia fanúšikovia ešte pohnať.

Popri seniorských povinnostiach by ste sa mali predstaviť aj na šampionátoch do 23 rokov. Nemáte v pláne niektorý z nich vypustiť?
– Možno by som zvolil vypustenie Európy, podobne ako vlani Kubo Grigar, ale je to doma v Čunove. Určite nevypustím preteky pred domácimi fanúšikmi. Sezóna nebude ľahká, je vyplnená viacerými vrcholmi a ladenie na ne bude náročné. Teraz sa ešte dá trénovať základ, aby sme mali z čoho čerpať. Počas Svetových pohárov máme jeden tréning do dňa, len sa zoznamujeme s miestnym kanálom

Čo vy a Letné olympijské hry 2020 v Tokiu?
– Nepripúšťam si to. Keby sa mi to malo podariť, je to ešte strašne ďaleká cesta. Túto sezónu by som musel zajazdiť isté výsledky, aby som mohol o rok bojovať v nominácii. Cieľ Tokio si nedávam, teraz mám cieľ túto sezónu. Po nej môžeme skúsiť plánovať ďalšie roky.

S Kubom Grigarom spolu trénujete pod taktovkou Tomáša Mráza a už nejakú sezónu spolunažívate na sústredeniach a pretekoch.
– Bývame spolu asi štyri roky, sme na seba zvyknutí a poznáme sa. Aj spolupráca na tréningoch nás posúva vpred. On je kajakár, ja singlista, čiže nie sme konkurenti. Nie sme rivali, no vieme sa navzájom podporiť, porovnať a posunúť.


myliptov.sk Roland Hric

Späť na články