Rozhovor zo staviteľom trate nielen o finálovej trati

Staviteľmi kvalifikačnej aj finálovej trate v Liptovskom Mikuláši sú Milan Kubáň za japonskú federáciu a Stanislav Gejdoš za slovenského organizátora.

Rozprávali sme sa s Milanom Kubáňom, ktorý pôsobí v japonskej federácii a trénuje aj olympijského medailistu v C1M Takuyu Hanedu.

Ako sa môže tréner stať staviteľom trate na svetovom pohári?

Na začiatku sezóny musí kandidáta prihlásiť vlastná federácia na ICF. Následne ešte pred sezónou ICF vyberie jednotlivých trénerov na konkrétne trate. Na samotnom pohári sa k tomuto staviteľovi priradí domáci tréner. Ten je tam na to, aby hlavného staviteľa upozornil ak by staval bránky do nebezpečných alebo plytkých úsekov vody, pretože ako domáci má samozrejme množstvo skúseností s korytom kanála.

Aká bola hlavná myšlienka pri stavbe finálovej trate?

Chceli sme hneď po štarte postaviť pretekárom nie veľmi ťažkú ale nepríjemnú sériu bránok aby museli byť od prvej sekundy v strehu (bránky 1,2,3,4). Nasleduje pádlovacia časť až po začiatok tribúny, ktorá pretekárov unaví. Druhá polovica trate je ťažšia a technickejšia aby si aj diváci prišli na svoje, pretože hlavná tribúna je postavená práve v dolnej časti trate. Dôležité je, aby trať bola vybalansovaná pre naľavo a napravo pádlujúcich kanoistov.

Čo nasleduje potom keď už máte trať vymyslenú v hlave?

Celú ideu zakreslíme na papier. Pozície bránok síce nie sú presné ale vidno z toho orientačnú pozíciu brán. Keď potom podľa toho staviame tak si rýchlo spomeniem ako som to myslel. Podľa pravidiel musí mať trať 18-25 brán, z toho 6 musí byť protiprúdnych.

Ktoré bránky budú vo finálovej trati najťažšie?

Tí najlepší pretekári dnes už zvládnu takmer každú kombináciu bránok. Nad bránkami č. 12, 13, 14 ale budú musieť aj oni popremýšlať aby tam neurobili chybu. Rovnako kombinácia brán 15, 16, 17, 18 bude tiež zaujímavá. Je to technická časť kde musí mať pretekár dobrý cit na vodu aby sa vedel odviezť do protiprúdnej 17-tky cez válec a následne si cez ten istý válec urobiť nájazd na 18-tku. Zvyšok trate už je iba stredne náročný.

V kvalifikačnej trati sa točili dve “returky” alebo pomocné smyčky. Očakávate, že aj vo finálovej trati budú pretekári používať tieto “returky”?

Stavali sme to tak aby tí najlepší išli celú trať napriamo bez pomocných smyčiek. Tu vlastne aj diváci uvidia rozdiel v taktike tých najlepších, pretože ísť na priamo znamená časový zisk. Samozrejme musíte mať na to techniku aby ste to zvládli.

Na štarte už nie sú C2-jky. Mení sa tým spôsob stavby trate ?

C2-jky boli dlhé lode, bránky bolo treba stavať ďalej od brehu alebo od prekážok. Dnes budú mať stavitelia trochu viac voľnosti a môžu navrhovať viac presadené brány do strán.

(oro) www.canoeslalom.sk