Ďalšia medaila pre legendu Michala Martikána
Po štyroch rokoch sa vrátil do reprezentácie a na Majstrovstvách Európy v Tacene získal bronzovú medailu z hliadok kanoistov. Zbierka vzácnych kovov z vrcholných podujatí Michala Martikána sa stále rozrastá. Aktuálne ich má 52 (v štatistike tých najvzácnejších z olympijských hier, Majstrovstiev sveta a Majstrovstiev Európy).
Víťaz prvej zlatej olympijskej medaily v histórii samostatného Slovenska z OH 1996 v Atlante sa po splnení nominačných kritérií opäť dostal do národného tímu spoločne s Matejom Beňušom a Markom Mirgorodským. Kanoisti získali hneď na prvom veľkom podujatí aktuálnej sezóny medailu.
Do Slovinska, kde má množstvo kamarátov, sa Martikán rád vrátil. „Atmosféra v Tacene je vždy výborná, pretože vodný slalom tam má tradíciu a Slovinci majú veľmi dobré výsledky. Diváci tam radi prídu, keď je dobré počasie,“zneli jeho prvé hodnotiace slová po európskom šampionáte.
Konkurencieschopný aj po 40-ke
Pódiové umiestnenia už dávno nenaháňa, za najlepšími však stále nezaostáva. V Tacene nechýbalo veľa a Michala Martikána by sme videli vo finále C1. Organizátori museli na poslednú chvíľu kompletne zmeniť program. Prietok v rieke Sáva bol 480 kubíkov za sekundu. Pri pretekoch je maximálny povolený prietok menej než polovica - a to 200 kubíkov. Najhoršia situácia bola vo štvrtok popoludní a v piatok doobeda. Kanoisti preto štartovali až v posledný deň. V nedeľu nemali k dispozícii opravnú jazdu a nešlo sa ani semifinále. Zmenila sa tiež trať, z ktorej vynechali úvodný skok.
„V Tacene sa to dialo často aj v minulosti, že program ovplyvnila príroda – vietor či dážď. Je škoda, že sa nešiel ten skok, ktorý robí Tacen Tacenom a vzbudzuje u mnohých pretekárov rešpekt. Je to najatraktívnejšia časť slalomovej trate pre divákov a vyzerá to dobre aj v televízii. Počas víkendu už bola voda nižšia, takže si myslím, že to mohli pustiť. Posledné roky sa už jazdia oveľa ľahšie trate a organizátori chceli, aby ju zvládli aj kanoistky, tak to bolo jednoduchšie,“ rozhovoril sa Michal Martikán.
V kvalifikácii skončil na 15-tom mieste po penalizácii na bránke číslo 19 so stratou 6,79 sekundy na lídra Benjamina Savšeka. Od postupu medzi finálovú dvanástku ho delilo 0,81 sekundy. „Výsledky boli veľmi tesné a ja som išiel dobre. Naozaj chýbal len kúsok, aby som sa dostal do finále a bojoval o medailu. Opäť to bolo aj o šťastí, veď dokonca ešte za mnou skončili olympijskí víťazi, majstri sveta a nie preto, že by už boli starí, alebo nevedeli jazdiť. Jednoducho nie vždy to na vode vyjde aj tým najlepším,“ zhodnotil Martikán po kvalifikácii.
Náladu si napravil bronzovou medailou v hliadkach. Slováci na pódiu doplnili extrémne rýchlych Slovincov (Savšek, Božič, Hočevar), ktorí zvíťazili napriek 4 penalizačným sekundám. Striebro brali Česi (Prskavec, Chaloupka, Rohan) so stratou len 0,23 sekundy. Našich v zložení Martikán, Beňuš, Mirgorodský delilo od zlata 1,36 sekundy. „Som rád, že sme s chalanmi išli tak dobre. Podobalo sa to tým najlepším jazdám, aké sme kedy vôbec zajazdili, keď sme za ne brali medaily v minulosti. O zlato nás pripravil veľmi nešťastný a vôbec nie veľký dotyk,“ povedal slalomársky veterán po finále hliadok. Slováci dostali penalizáciu na protiprúdnej 16-ke, keď sa už Matej Beňuš sústredil na to, aby nechal dostatok miesta Markovi Mirgorodskému. Pádlo zdvihol trochu vyššie a nechtiac sa dotkol spodnej časti bránky. „Každá medaila je skvelá. Nečakal som, že ešte budem mať tú možnosť s chalanmi takto súťažiť a získať medailu. Je to super pocit,“ skonštatoval šťastný Michal po slávnostnom ceremoniáli.
V tíme je najskúsenejším a zároveň najstarším
Po návrate do reprezentácie sa Michal Martikán opäť zžíva aj s rolou harcovníka, keď na preteky cestuje a štartuje aj po boku slalomárov, ktorí sú o generáciu mladší. Želá si, aby v reprezentácii bola taká istá partia ako v minulosti. Keď sa večer stretli všetci na hoteli a sledovali spoločne filmy vďaka projektoru. Ten bol kedysi povinnou výbavou batožiny. „Už to nie je tak, ako v minulosti, že som v tíme s rovesníkmi, ale s mladšími pretekármi. Myslím si, že je tam potenciál, aby sme boli opäť súdržní ako kedysi. Viac sa povzbudzovali pri trati navzájom a neboli individualisti,“ povedal.
Narodeninová oslava deň pred kanoistickými súťažami
V sobotu 18. mája oslávil Michal Martikán 45. narodeniny. Po sfúknutí sviečok na torte ho dojalo aj krátke video s blahoželaniami a osobnými spomienkami od kamarátov na čele s riaditeľom Športového centra polície Jurajom Minčíkom. „Dostal som blahoželania v podobe krásneho videa k narodeninám(https://www.instagram.com/p/C7H1iNAMF8G/) Vypočul som si odkazy od pretekárov, ktorých si veľmi vážim a sú pre mňa inšpiráciou. Gratuloval mi napríklad aj otec a tréner Petra Kauzera. Veľmi si rozumieme. Na vodný slalom a veci okolo neho máme rovnaké názory. Vážim si aj podporu Juraja Minčíka, ktorý sa na šport už teraz pozerá z brehu a snaží sa vytvárať podmienky pre pretekárov zo Športového centra polície,“ povedal mierne dojatý Michal.
Kruh sa uzavrel. Koniec hliadok?
S Michalom Martikánom začali naši kanoisti zbierať cenné kovy v hliadkach na svetovom šampionáte v roku 1995. Legenda vodného slalomu bola teraz zrejme aj pri poslednej medaile. „Tá v 95-tom bola tiež bronzová. Sú také šumy, že zase chcú pokaziť ďalšiu vec, ktorá je dobrá na slalome – hliadky. Vyzerá to, že toto boli posledné hliadky a končíme zase s tým bronzom. Škoda,“ zhodnotil so smútkom v hlase. Na definitívu v prípade obľúbenej tímovej súťaže si budeme musieť počkať. Medzinárodná kanoistická federácia zatiaľ konečné stanovisko nevyriekla.
Motiváciu nestráca
V Paríži na letných olympijských hrách bude slovenské farby reprezentovať do tretice Matej Beňuš. V olympijskom roku nie sú v kalendári ICF majstrovstvá sveta. Po európskom šampionáte čaká Michala Martikána ešte 5 kôl svetového pohára – v Augsburgu, pražskej Tróji, Krakove, Ivrei a finále v La Seu d´Urgell. „Moje ciele zostávajú rovnaké. Aj na majstrovstvá Európy som išiel s tým, aby som predviedol čo najlepšiu jazdu. Pravidlá boli nastavené tak, ako boli. Išlo sa na jednu jazdu na vode, ktorá sa mení. Hoci sú trate jednoduchšie, stále sú miesta, ktoré sa s charakterom vody menia a dokážu pretekára pri rovnakom nájazde obrať niekedy aj o jednu-dve sekundy. Vôbec nie jeho chybou, ale preto, že prechádza úsekom, kde je voda iná, ako mal pretekár pred ním. Je dôležité sa tomu prispôsobiť a niekedy mať aj poriadne veľa šťastia. Už to nie je ako v minulosti, že trate boli náročnejšie a strata spôsobená zmenou vody sa dala na inom úseku dobehnúť. Tak isto to bolo iné, keď sa semifinálová jazda spočítavala s finálovou. Dnes pravidlá nie sú také spravodlivé, ako kedysi. Treba sa len snažiť, ísť čo najlepšie a o to sa ja budem snažiť celú túto sezónu. Verím, že budem mať aj kúsok potrebného šťastia,“ uzavrela naša legenda hodnotenie majstrovstiev Európy v slovinskom Tacene.
Späť na články
