Chcem ešte jedno olympijské zlato

Michal Martikán napriek svojmu veku stále sníva jeden veľký sen, porozprával denníku Šport

„Posun olympijských hier o rok ma neprekvapil, Ja som o ňom vedel už niekoľko dní predtým, pretože som mal dostatočné množstvo informácií z komisie športovcov. Išlo už len o to, kedy vedenie Medzinárodného olympijského výboru po dohode s tokijským organizačným výborom definitívne vyriekne toto stanovisko,“ povedal nám na úvod Michal Martikán, legenda nielen slovenského, ale aj svetového vodného slalomu.

 Mal sedemnásť, keď sa stal v roku 1996 v Atlante olympijským víťazom a pre Slovensko tak získal historické prvé zlato na OH od vzniku samostatnej republiky. O štyri roky neskôr na penrithskom kanáli počas olympiády v Sydney pridal k tomuto triumfu druhé miesto, ktoré si zopakoval aj v roku 2004 v Aténach. Na ne však nemá práve najlepšie spomienky. Martikán sa necelú štvrťhodinu totiž tešil z olympijského zlata, ale po diskutabilnom dodatočnom pridelení trestu na jeden (ne)dotyk bránky sa sklamaný musel uspokojiť so striebornou medailou. Všetko si vynahradil o ďalšie štyri roky na olympiáde v Pekingu, kde víťazstvom prispel k skvelému úspechu slovenských vodných slalomárov, ktorí sa tešili z troch zlatých cenných kovov. Okrem Michala sa totiž v Číne stali olympijskými víťazmi aj kajakárka Elena Kaliská (obhájila zlato z Atén) i v C2 dvojičky Pavol a Peter Hochschornerovci, ktorí dokonca dosiahli už tretí triumf v sérii. Martikánova medailová cesta pokračovala ešte aj na OH 2012 v Londýne, keď na kanáli v Lee Valley skončil tretí. Do brazílskeho Ria de Janeiro v 2016 sa nenominoval (Beňuš tam skončil v C1 druhý), ale aj tak je jeho olympijská bilancia impozantná. Pri piatich štartoch päť cenných kovov – po dva zlaté i strieborné a jeden bronzový. Niečo fantastické!

Kto si však myslel, že neúčasť na brazílskej olympiáde znamená koniec Martikánovej kariéry, mýlil sa. Michal patrí stále medzi kanoistami do absolútnej svetovej špičky, o čom svedčí aj ôsma priečka v rebríčku Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) C1 mužov. A stále bol reálne v hre aj o účasť na OH v Tokiu. Prečo ho rozhodnutie MOV o posune olympiády v Japonsku neprekvapilo? „Keď si človek pospájal všetky súvislosti, ktoré sú v súčasnosti rozhodujúce, žiadna iná možnosť neprichádzala do úvahy. Koronavírus je zatiaľ ako-tak na ústupe iba v Čine, kde zrodil svetlo sveta na prelome rokov. V Európe je však v plnom prúde a nikto nedokáže stopercentne povedať, keď sa začnú počty ochorených znižovať a nie stále zvyšovať, ako je tak v týchto dňoch. Logicky sa za týchto okolností začali čoraz hlasnejšie ozývať nielen športovci, ale aj najväčšie športové krajiny, že olympiáda sa v pôvodnom termíne nemôže uskutočniť,“ pokračoval Martikán.

Napriek tomu, že prezident MOV Thomas Bach ešte nedávno si tvrdo stál za tým, že tokijská olympiáda sa na prelome júla a augusta bude konať, nakoniec podľahol verejnému tlaku a v pondelok oznámil, že sa presúva na budúci rok. „Bol to logický krok, pretože na prvom mieste je vždy zdravie. A keďže sa športovci nemohli na vrchol roka ani len pripravovať, navyše je pred nimi ešte aj množstvo nominačných podujatí, myslím si, že všetci zainteresovaní prijali túto správu len a len pozitívne.“

Najlepšiu pozíciu v boji kanoistov o účasť na tokijskej olympiáde mal Alexander Slafkovský, kým Martikán bol aj za druhým Matejom Beňušom. Lenže v tejto chvíli nevie nikto povedať, ako sa bude v tomto nominačnom súboji postupovať ďalej. Všetko záleží na rozhodnutí ICF a dokonca je možné, že vzhľadom na až ročný odklad začnú slalomári nominačné súboje od znova. „Vôbec sa tým nezaoberám a budem rešpektovať každé rozhodnutie ICF a následne aj vedenie sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky. Či už budú pred nami len jedny nominačné preteky alebo napríklad päť, ja sa budem na všetky snažiť pripraviť tak, aby som zabojoval aj o účasť na olympiáde v Tokiu. Mám totiž pred sebou ešte jeden veľký sen, ktorý by som si veľmi rád splnil,“ hovoril trochu tajomne Martikán, hoci tí, ktorí sa s ním poznajú dôvernejšie, vedia, o čo ide. „Chcel by som si ešte raz vybojovať olympijské zlato. A keby mi to nevyšlo na budúci rok v Tokiu, tak ešte tu je aj olympiáda v roku 2024 v Paríži,“ vyslovil veľmi odvážnu myšlienku Michal.

Vlani totiž Martikán oslavoval štyridsiatku, takže v roku OH v Tokiu bude mať 42 a OH v Paríži dokonca 45 rokov! „Vek je len číslo. Najdôležitejšie je, ako sa človek cíti. A ja mám stále pocit, že môžem ďalej nielen športovať, ale vyrovnane bojovať aj s najlepšími. Ak však príde chvíľa, keď toho nebudem schopný, tak začnem rozmýšľať nad tým, ako ďalej pokračovať vo svojom živote. Verím však, že sa tak nestane nielen v najbližších dňoch či mesiacoch, ale ani rokoch. Ako som už povedal, mám ešte jeden veľký sen a spravím v príprave všetko pre to, aby som si ho aj splnil,“ skonštatoval Martikán.

V týchto dňoch je po návrate zo sústredenia v SAE ešte v karanténe, takže na tréning má obmedzené možnosti. „V nedeľu sa mi povinná karanténa skončí, ale ja si nesťažujem. Kto chce, ten si čas i tréningové možnosti nájde vždy. Áno, nemôžem trénovať vonku, ale to sa dá v dostatočnom množstve aj doma. Manželka s deťmi sú teraz mimo, nechcel som, aby sme chodili okolo seba s rúškami, takže môžem trénovať v neobmedzenom čase i množstve. Mám na to vyhradenú aj jednu samostatnú miestnosť a už sa teším, keď si budem môcť opäť sadnúť do svojho kanoe na divokej vode,“ pokračoval Michal, ktorý si uvedomuje, že je otázne, že kedy a či vôbec odštartuje tohtoročná slalomárska sezóna. „V Liptovskom Mikuláši sa má konať 21. – 23. augusta tretie kolo Svetového pohára. Na vrcholné preteky na domácej vode sa vždy veľmi teším, je to pre mňa niečo výnimočné, ale ja som teraz skôr pesimista a neverím, že sa toto podujatie uskutoční. A to nielen pre koronavírus, ale ak by aj dostalo jeho usporiadanie zelenú, tak pre nedostatok vody. Na Liptove bolo túto zimu málo snehu, takže sa nemá čo topiť a keďže prečerpávačka vody pri kanáli sa ešte nezačala stavať, je dosť veľký predpoklad, že v tom čase sa len ťažko budú dať usporiadať také významné preteky,“ dodal Martikán.

50 medailí si vybojoval Michal Martikán na vrcholných podujatiach — 5 na OH, 23 na MS a 22 na ME.

JÁN JEŽÍK, denník Šport
FOTO PAVOL UHRIN