Nestor, ktorý myslením predbehol dobu

Presne pred dvadsiatimi rokmi zomrel Ondrej Cibák, ktorý stál pri zrode vodného slalomu na Slovensku

„Otec bol nadčasový človek a nepoznal prekážky. Môžem s určitosťou povedať, že bez areálov vodného slalomu u nás v Liptovskom Mikuláši a v bratislavskom Čunove by neboli ani naši olympijskí víťazi. Dnes by sa potešil chystajúcim sa modernizáciám oboch týchto areálov,“ povedal nám Ivan Cibák, prezident Slovenskej kanoistiky, syn Ondreja Cibáka.

Ondrej Cibák (nar. 1926) stál pri zrode vodáckeho športu nielen na Liptove, ale aj na Slovensku. Vyrastal v Liptovskom Mikuláši, vo Vrbici, v dome pri Váhu, takže k vode mal blízko. So staršími bratmi a kamarátmi sa často plavili po rieke na rôznych svojpomocne vyrobených lodiach. Prvý drevený kajak vyrobil Ondrejovi najstarší brat Juraj. Vtedy však boli liptovskí vodáci ešte v plienkach.

Nestor slovenského vodného slalomu bol veľmi aktívny človek. Prvý československý reprezentant na divokej vode zo Slovenska, zaslúžilý tréner, funkcionár, dlhoročný tajomník klubu, organizátor významných športových podujatí a staviteľ umelých slalomových tratí. Po rozdelení Československa sa stal v roku 1993 prvým predsedom Slovenskej kanoistiky.

Na sútoku riek Belej a Váhu pri Liptovskom Hrádku sa v roku 1949 prvý raz stretli nadšenci a priekopníci vodného slalomu z celého Slovenska a uskutočnili sa tam premiérové preteky s prekážkami. Vodáci ich pomenovali Tatranský slalom a víťaz prvého ročníka bol práve Ondrej Cibák.

„Bolo to kuriózne víťazstvo, pretože počas pretekov totiž zlomil pádlo. Vystúpil teda z lode na breh, požičal si iné a preteky aj tak dokončil víťazne," spomínajú starší vodáci. Tieto preteky začali nadšenci organizovať každoročne. Prvých tridsať rokov sa jazdilo na Belej alebo Váhu. Potom preteky presťahovali do areálu vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti už majú za sebou 71-ročnú históriu.

Reprezentačnú kariéru ukončil Ondrej Cibák v roku 1953 na majstrovstvách sveta v talianskom Merane, kde bol nielen ako pretekár, ale už aj ako tréner. Skončil v K1 na 12. mieste.

V roku 1959 prišiel Ondrej Cibák s nápadom založiť športový klub pre vodný slalom. Najprv ho volali Lokomotíva, od roku 1992 je to Kanoe Tatra Klub (KTK). Jeho hlavná úloha bola, aby sa mikulášsky vodácky šport rozvíjal a presadil medzi ostatnými. Nová lodenica, ktorú si pri Váhu svojpomocne vodáci stavali štyri roky, bola dobrý základ. Neuspokojil sa však s tým a v sedemdesiatych rokoch sa pod jeho vedením uskutočnili dve rekonštrukcie lodenice. Pribudli k nej hotelové časti, garáže, sauna, reštaurácia a pádlovací bazén. Budova po ďalších rekonštrukciách 2004 až 2012 slúži dodnes ako zázemie Kanoe Tatra Klubu.

Myšlienka postaviť kanál prírodného charakteru sa v mysli Ondreja Cibáka zrodila na začiatku šesťdesiatych rokov. V tom čase vznikla aj jeho prvá štúdia. Jeden z hlavných dôvodov výstavby kanála nebolo len utvorenie lepších podmienok pre vodákov, ale aby sa šport prostredníctvom umelého kanálu vybudovaného v meste dostal bližšie k divákom. Zaradenie vodného slalomu v roku 1967 do programu olympijských hier 1972 naštartovalo vodákov k väčšej aktivite vybudovať umelú slalomovú trať v Liptovskom Mikuláši. Záujem verejnosti, zástupcov vrcholných športových orgánov aj predstaviteľov mesta sa prejavil v takej veľkej miere, že výstavba Areálu vodného slalomu sa začala už v roku 1973, čiže hneď po mníchovskej olympiáde, kde mali slalomári na kanáli v Augsburgu olympijskú premiéru.

Aby mohol Ondrej Cibák so spolupracovníkmi projekt zrealizovať, potrebovali na začiatok doviesť tisícky metrov kubických zemného materiálu. V tom čase budovali v Mikuláši Vysokú vojenskú školu či obchodný dom Prior. Búrala sa stará Vrbica a na jej mieste vyrastalo panelové sídlisko Nábrežie, neskoršia zásobáreň detí pre vodný slalom. Ondrej Cibák vytušil možnosti, ktoré budovanie veľkých stavieb prináša a pustil sa do realizácie svojho sna. Peniaze získal z vládneho výboru pre cestovný ruch a vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy. S výstavbou začali v roku 1973 v akcii Z. Ondrejovi Cibákovi sa sen naplnil v auguste 1978, keď Areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši slávnostne otvorili. Zároveň sa uskutočnili aj prvé preteky – jubilejný 30. ročník Medzinárodného tatranského slalomu. V tom období to bol po Augsburgu len druhý umelý vodný areál na svete a teraz nesie meno jeho autora. Na základe utvorených vynikajúcich podmienok začalo vyrastať čoraz viac slalomárov na svetovej úrovni a veľkú zásluhu má na tom práve Ondrej Cibák, ktorý k divokej vode priviedol aj svojich synov a vnukov. Už ako uznávaný expert neskôr navrhol aj kanál v španielskom La Seu d'Urgell pre OH v Barcelone 1992. Jeho vrcholné dielo je však sústava slalomových tratí v bratislavskom Čunove, ktoré uviedli do života v roku 1996 po OH v Atlante. Ako prvý mal česť spustiť sa dolu nádherným kanálom atlantský olympijský víťaz Michal Martikán. Práve na základe čunovského kanála sa potom začali podobne stavať olympijské trate v ďalších krajinách.

Ondrej Cibák bol človek, ktorý svojím myslením predstihol dobu. A hoci už dvadsať rokov nie je medzi nami, vodní slalomári ho stále majú pred sebou prostredníctvom nádherných kanálov, ktoré sa zrodili v jeho hlave.

SLOVENSKÍ MEDAILISTI Z OH VO VODNOM SLALOME

  • MICHAL MARTIKÁN     C1   5 (2 – 2 – 1)
  • PAVOL a PETER HOCHSCHORNEROVCI     C2   4 (3 – 0 – 1)
  • ELENA KALISKÁ  K1   2 (2 – 0 – 0)
  • LADISLAV a PETER ŠKANTÁROVCI C2   1 (1 – 0 – 0)
  • MATEJ BEŇUŠ    C1   1 (0 – 1 – 0)
  • JURAJ MINČÍK   C1   1 (0 – 0 – 1)

SLOVENSKÉ SLALOMÁRSKE MEDAILY NA VRCHOLNÝCH PODUJATIACH

  • OH   14 (8 – 3 – 3)
  • MS   60 ]25 – 18 – 17)
  • ME   91 (45 – 23 – 23)
  • SPOLU     165 (78 – 44 – 43)

Ján Ježík, KTK, Denník šport

Späť na články