S novými sparingami za olympijským snom
Alexander Slafkovský sa na novú sezónu pripravoval na skialpoch, na lezeckej stene aj v Austrálii
V uplynulej sezóne sa stal víťazom seriálu Svetového pohára, rok ukončil ako rebríčková dvojka rankingu ICF, na majstrovstvách Európy v Prahe skončil štvrtý, na svetovom šampionáte v brazílskom Riu de Janeiro piaty, s tímovými kolegami Matejom Beňušom a Michalom Martikánom si vypádloval ôsmy titul majstrov sveta za sebou. Vodný slalomár Alexander Slafkovský však rozhodne nespí na vavrínoch a prípravu na novú sezónu rozbehol v plnej paráde.
„Od nového roka som toho stihol temer ako každý rok celkom dosť. Zakaždým sa pokúšam urobiť svoju zimnú prípravu čo najpestrejšiu a najvšestrannejšiu, pretože pádlovania je za celý rok až-až. Stihol som skilapinistické sústredenie, tvrdú prípravu na lezeckej stene, posilňovni, bazéne či na stúpacích pásoch.
Pred odletom na tradičné sústredenie do Austrálie som absolvoval ešte trojdňové stretnutie Medzinárodnej kanoistickej federácie v Barcelone. Od začiatku februára už plne zarezávam na vode. Je to naše najdôležitejšie sústredenie a po záverečnom tréningu môžem konštatovať, že splnilo účel,“ konštatuje Slafkovský.
U protinožcov absolvoval Sašo aj dvojnásobnú súťažnú skúšku – otvorené majstrovstvá Austrálie i Oceánie, pričom v oboch mu stopku vystavilo semifinálové vystúpenie.„Preteky som absolvoval po dvojmesačnej prestávke od pádlovania a po týždni tréningu. Takže tieto jazdy mi ukázali, že je po zvyšok sústredenia pred nami ešte veľa roboty, ale je na čom stavať.“
V predolympijskej sezóne si kanoista musí zvykať na nové tváre počas prípravy. „Tým, že po nútenom ukončení kariéry mojich tréningových partnerov Kučeru s Bátikom, nemám s kým tráviť hodiny na vode, zakaždým si nájdem nejakého sparing partnera zo zahraničia. Tentoraz to bol napríklad český kajakár Vávra Hradílek. Drina na vode je tak zábavnejšia, človek naberie novú inšpiráciu a posunie sa ďalej.“
Týždne na olympijskom kanáli v austrálskom Penrithe mu spestrovala aj rodinka – partnerka Jelka s deťmi Alexom a Jelkou mladšou. „Aj napriek tomu, že sme tu boli už mnohokrát, stále sa nám darí objavovať nové miesta na trávenie mimotréningového voľna. Neviem si predstaviť, že by som tu bol taký dlhý čas sám bez mojich najbližších. Aj napriek tomu, že je to niekedy organizačne náročnejšie. Spravili sme si systém, ktorý nám funguje,“vysvetľuje.
Cieľ pre nadchádzajúcu sezónu je jasný – vybojovať pre Slovensko olympijské miestenky do Tokia 2020. Pochopiteľne, ideálne aj osobne okúsiť príchuť súťaženia pod piatimi kruhmi. „Keďže sa o olympiádu pokúšam už dvadsať rokov, o motiváciu nemám núdzu,“má jasno Alexander Slafkovský.
Späť na články
