Sumár OH Tokio 2020

.

Beňuš napokon šiesty: "Som sklamaný, svet sa však nezrúti"

Vodný slalomár Matej Beňuš dosiahol doteraz najlepšie slovenské umiestnenie na olympijských hrách v Tokiu.

Toto konštatovanie však pre skúseného pretekára nemohlo byť žiadnou útechou. Šieste miesto pod piatimi kruhmi by sa vynímalo vo vitrínach mnohých športovcov, no obhajca striebra a jeden z veľkých ašpirantov na cenné kovy bol z neho sklamaný.

"Mal som vyššie ambície. Chcel som hocijakú medailu. Cieľ sa mi nepodaril. Samozrejme, som z toho sklamaný, ale svet sa mi nezrúti," povedal Beňuš po pondelňajších pretekoch. Vo finále mal čas 105,60 s s dvoma trestnými sekundami po "ťuku" na 19. bránke. Tie však vyplynuli z dvoch predchádzajúcich chýb v druhej polovici trate. Po nich sa už snažil dobiehať stratu a pri tesnom výjazde z bránky prišiel trest.

Bez tohto dotyku by mu čas stačil na bronz: "Myslím si, že to bolo chrbtom pri výjazde. Bol som tam zatlačený a už som to dobiehal a zachraňoval. Napriek tým dvom chybám by som mal aj bez toho dotyku medailu." Pre Beňuša sa však preteky lámali už skôr: "Na jazdu som sa tešil a po 15. bránku bola aj veľmi dobrá, no potom som sa zastavil na ťažkom valci. Vlastne na ňom to vo finále pokazila polovica pretekárov. Vedel som, že na 15. a 16. bránke som niečo stratil, a tak som musel potom dobiehať a musel som trošku skracovať nájazdy. Dole prišla ešte jedna chyba a nakoniec to vyšlo na šieste miesto."

Hneď v cieli vedel, že s takým časom môže zabudnúť na medailu. Trať mu pritom celkom sadla, no nevyvaroval sa chybám. "Ten jeden valec to začal a už to bolo naprd..." povzdychol si. "V cieli som už vedel, že určite nebude medaila, keď v semifinále bol najrýchlejší čas okolo 100. Popravde chcel som ísť okolo 99 sekúnd, no tie dve chyby a dotyk mi to znemožnili. Trať mi sedela a myslím si, že som pokojne mohol ísť čas o sedem sekúnd rýchlejší, kebyže by sme išli ďalšiu jazdu. Ale je to vodný slalom, raz to ide a raz nie."

Nenadviazal tak na striebro z Ria de Janeira. Pred piatimi rokmi taktiež útočil zozadu, keď v semifinále obsadil 8. miesto. Teraz v ňom skončil ešte o priečku horšie. Po dotyku na 6. bránke nabral stratu a v cieli bol o 5,75 s pomalší ako Francúz Martin Thomas: "Ale to som ani nejako neriešil, základ bol postúpiť do finále a je jedno či z prvého, či desiateho miesta. Hovoril som si, že to bude podobné ako v Riu, že budem útočiť zo zadných radov." Po semifinále sa bol vyjazdiť, prezrel si s trénerom Petrom Škantárom svoje video i svojich súperov a išiel späť na vodu. Tentokrát sa mu však podobný útok ako v Riu nevydaril. "Som sklamaný, mal som vyššie ambície, ale nemyslím si, že šieste miesto na olympiáde je nejaká katastrofa. Táto trať bola jednoznačne náročnejšia ako v Riu. Je tu viacej valcov a boli tu ťažké kombinácie. Teraz si chcem trošku oddýchnuť, povenovať sa rodine. V septembri máme majstrovstvá sveta v Čunove na domácej vode, tam sa budem snažiť ukázať niečo lepšie ako tu," dodal Beňuš.

Mintálovú mrzí chyba vo finále, za účasť v ňom je vďačná

Eliška Mintálová nehovorila po olympijských pretekoch vo vodnom slalome o veľkom sklamaní.

V Tokiu ju v semifinále predstihla len Austrálčanka Jessica Foxová, no vo finále sa 22-ročná slovenská kajakárka musela uspokojiť s deviatym miestom. Napriek tomuto prepadu však vyjadrila spokojnosť so splnením cieľa.

Mintálová mala vo finále piaty najlepší čas, ale nižšie ju odsunula chyba na 18. bránke. Dostala za ňu 50 trestných sekúnd. "Išlo sa mi veľmi dobre, bola som pokojná, i keď som mala trochu stres. Ale menší, ako to býva na Svetovom pohári alebo na ME. Išla som s tým, že chcem finále, to sa mi podarilo. Za to som vďačná. Vo finále som chcela predviesť podobnú jazdu, ale takto to dopadlo. Musím si pozrieť tú 50-ku. Ale mňa teší najmä to, že viem jazdiť s tými skúsenými pretekárkami," uviedla Mintálová po pretekoch.

V cieli bola po dojazde na 4. mieste, neskôr prišla penalizácia: "Vedela som v tej chvíli, že fajn, ale išla za mnou ešte Foxová, takže som si povedala, že som piata, to je skvelé. Pred dvoma týždňami by mi ani len nenapadlo, že budem vo finále, lebo palec ma obmedzoval a ťažko sa mi trénovalo. Ale finále je tam, som spokojná. Ja už som v kvalifikácii išla prvú jazdu solídnu, dávala som si pozor, chcela som to v semifinále zopakovať. To sa mi podarilo. Každý športovec chce medailu, ale taký je šport."

Zlato vybojovala Ricarda Funková z Nemecka, striebro Španielka Maialen Chourrautová s mankom 1,13 sekundy. Tretia bola favoritka Foxová, ktorá zaostala o 1,23 s: "Vedela som, že tam budú Jessica a Ricarda a aj to, že ostatné sme vyrovnané a každá má šancu na to tretie miesto. Napokon sa tam dostala Španielka."

Mladá kajakárka bojovala s bolesťami, zlomený palec na nohe ju limitoval najmä v tréningoch. Ako uviedla v cieľových priestoroch, v pretekoch išla bolesť bokom aj vďaka zvýšenému adrenalínu: "Išla som cez bolesť, stále to je cítiť. Každý záber, ktorý urobím, ide cez oporu nôh a ak nie sú v poriadku, tak to je cítiť. V druhej kvalifikačnej jazde to bolo najhoršie."

Mintálová tiež povedala, že olympijská trať bola veľmi ťažká: "Trať je veľmi náročná, charakter kanála je veľmi valcovitý, ale museli sme sa s tým vyrovnať všetci. Dnes aj pofukovalo, čo nie je pre nás výhodné. Ale mali sme všetci rovnaké podmienky."

Svoje celkové vystúpenie na olympiáde zhodnotila kladne, chuť si chce napraviť na ďalších OH: "Celkovo som spokojná s tým, že som sa vôbec dostala na OH a že som sa dostala do finále. Deviate miesto nie je maximum, ktoré viem dosiahnuť, ale musím na sebe veľa pracovať. Ale verím, že ukážem kvality na ďalšej olympiáde."

Najbližšie sa na veľkom podujatí predstaví o mesiac v Čunove, kde sú na programe MS: "Za nami je veľa pretekov a už aj ja pociťujem, že som unavená. Potrebujem si oddýchnuť a vyliečiť nohu. Uvidíme, čo bude, čakajú ma ešte nejaké vyšetrenia."

Škáchová po finále: Mohlo to byť lepšie, ale som šťastná

Zlatú olympijskú medailu pri olympijskej premiére v C1 žien získala v Tokiu austrálska vodná slalomárka Jessica Foxová. Na pódiu ju doplnili Britka Mallory Franklinová a Nemka Andrea Herzogová. Monika Škáchová obsadila vo finále deviatu priečku.

Vo finále to napokon nevyšlo podľa predstáv, ale 9. miesto pri premiére v tejto fáze na vrcholnom podujatí a hneď priamo na olympiáde treba brať ako pekný úspech. Tak hodnotila svoje premiérové vystúpenie pod piatimi kruhmi slovenská vodná slalomárka Monika Škáchová.

Talentovaná reprezentantka v disciplíne C1 žien, ktorá mala v Tokiu olympijskú premiéru, si splnila základný cieľ postupom z kvalifikácie. Nadviazala naň v semifinále, keď napriek "eskimákovi" v závere trate prekĺzla do boja o medaily. Dostala sa doň z posledného desiateho miesta, ktoré chcela vo finále ešte vylepšiť. Nakoniec sa jej to podarilo len o jednu priečku.

"Posledná jazda nevyšla podľa predstáv a nie som s ňou spokojná, ale som veľmi šťastná, že som mohla štartovať vo finále. Zobrala som to tak, že každý výsledok, ktorý bude, bude perfektný. Aj keď som rozmýšľala nad nejakým 5., možno 8. miestom, pretože som vedela, že dievčatá, ktoré sú so mnou vo finále sú omnoho lepšie, staršie aj skúsenejšie, nevyšlo to. Ale už len to, že som bola vo finále, je super," povedala po pretekoch.

Spokojnejšia bola nakoniec so semifinálovou jazdou, ktorá nebyť eskimáckeho obratu v samom závere mohla byť o vyše osem sekúnd rýchlejšia: "Určite bola lepšia, aj prejazdy cez náročné valce som zvládla istejšie. Mala som jeden trestný dotyk, ktorý ani neviem, kde presne bol. Vo finále som ťukla bokom prilby hneď druhú bránu a neskôr nasledovali ďalšie dva dotyky."

Má tak za sebou neoceniteľnú skúsenosť, ktorá mladej pretekárke môže pomôcť v ďalšej kariére: "Myslím si, že áno. Z každej jazdy na olympiáde si beriem ponaučenie a verím, že ma to posunie ďalej." Svoje prvé hry si užila, i keď ich výrazne poznačila pandémia koronavírusu, ktorá z tribún vyhnala divákov a športovci sa mohli pohybovať len vo vyhradených priestoroch. Škáchová si však nenechala ujsť otvárací ceremoniál, ktorý ju nadchol. "Aj keď bol štadión bez divákov, tak som mala zimomriavky už len z toho, koľko tam bolo ľudí a aký spravili program. Veľmi som si to užívala. Bohužiaľ, nemôžu byť žiadni diváci, ale ešte som nebola na žiadnej inej olympiáde, aby som to mohla porovnať," uviedla.

Názor by si mohla spraviť už o tri roky, keď sa uskutočnia hry v Paríži: "Myslím si, že by to bolo lákadlo, ale ešte som ani nemala čas myslieť na Paríž."

Grigar po striebre: Takto by som chcel jazdiť stále

Slovenský vodný slalomár Jakub Grigar získal na OH 2020 v Tokiu striebornú medailu v K1, pätnástu slovenskú z divokej vody. Medailová žatva vodákov sa začala na OH 1996 v Atlante, kde Michal Martikán získal zlato v C1.

Slovenský kajakár Jakub Grigar uviedol, že ak by na OH 2016 v Riu de Janeiro vybojoval medailu, v Tokiu by ju získať nemusel. Bál by sa uspokojenia, no práve mravčia práca, ktorou sa prezentoval od vystúpenia v Brazílii, ho posunula vpred. Grigar prezradil, že po neľahkom období ho k striebru v Tokiu dotlačila nielen športová, ale aj mentálna príprava.

Slovenský vodný slalomár bol po dojazde do cieľa spokojný, na olympijskej trati v Japonsku ho predbehol len Čech Jiří Prskavec: "Som veľmi šťastný. Pred pár rokmi by som si nevedel predstaviť, že tu budem stáť s medailou. Po OH v Riu a ďalších rokoch som sa trápil, pár vecí som musel prehodnotiť. Preto sme pracovali na detailoch a dnes mám medailu z olympiády. Som vďačný a šťastný."

INSTAGRAM SLOVENSKA.KANOISTIKA

Grigar povedal, že pred finále si bol vedomý, že si musí jazdu aj užiť. "Stále je to šport, ktorý sme si vybrali, lebo nás baví. Myslel som na to aj na štarte, aby som si to čo najviac užil. Vedel som, že ak sa budem baviť, bude z toho dobrý výsledok. Bola to veľmi dobrá jazda. Vychádzalo mi všetko, postupne som začal cítiť únavu. Ale dokázal som ísť ďalej a zrezával som niektoré nájazdy, kde som potreboval ísť rýchlejšie. Takto by som chcel jazdiť stále."

Po jeho dojazde do cieľa boli na štarte ešte traja vodáci, slovenský reprezentant si v tom momente netrúfal zhodnotiť svoje medailové šance. "Netrúfal som si povedať, ako to vyjde. Ale vedel som, že som išiel dobrú jazdu a čakal som. Vždy mám v hlave to, že je to vodný slalom a nikdy neviem predpovedať, ako sa to skončí. Naozaj som len sledoval, ako to dopadne. Až neskôr mi dolu povedali, že mám medailu. A keď som mal istotu, tak som len sledoval, či budem stúpať. Bol som vďačný za to, že to bude minimálne striebro."

FACEBOOK SLOVAKIA CANOE SLALOM TEAM 

Slovenský reprezentant športovo vyzdvihol aj víťaza Prskavca, ktorý išiel obe piatkové jazdy suverénne: "Dnes to bolo o tom, že finále nebolo jednoduché, bolo ťažké na psychiku. Dalo sa riskovať a to sa nemuselo vyplatiť. Ja som išiel, na čo som mal a čakal som. Dnes bol Jirko lepší o triedu, zlato si zaslúžil. Mne sa oplatilo ísť tak ako na tréningu. Ja som si dával pozor, nechcel som riskovať. Vedel som, že ak zajazdím, čo viem, bude to dobré. Trať som bral ako celok, chcel som, aby to bolo rýchle. Veľkú úlohu hrá hlava. Som rád, že som to zvládol tak, ako to vyšlo."

Pre Grigara bolo dôležité aj to, že tesne pred začiatkom hier triumfoval v rámci 2. kola Svetového pohára v nemeckom Markkleebergu: "Vedel som, že som rýchly, ale dlho som sa nedostal medzi špičku a človek potom začne pochybovať. Takže preto to pre mňa bolo veľmi dôležité."

Po piatom mieste v Riu sa zameral na viacero vecí, pred rokom a pol začal spolupracovať s novým trénerom, nastavil sa aj mentálne. "Musel som si uvedomiť nejaké veci a musel som dospieť. Na to treba veľa práce. Od mentálneho nastavenia, stravy, tréningu. Toho je veľa. Každý detail som formoval. Medzi Grigarom z Ria a Grigarom z Tokia je hlavný rozdiel v tom, že som dospel a pokúsil som sa byť čo najprofesionálnejší športovec. Pre medailu treba makať a keby som v Riu získal medailu, dnes tu možno nestojím. Lebo by som sa mohol uspokojiť."

V ére samostatnosti vybojoval pre Slovensko 15. vodnoslalomársku olympijskú medailu, prvú v mužskom kajaku. "Mužský kajak bol vždy náročný, špička je kvalitná. Naozaj si treba uvedomiť, že na medailu treba veľa práce,"povedal Grigar.

www.canoe.sk

Foto: TASR - Michal Svitok